Priznal, že mal problémy s pitím, že pil intenzívne a takto riešil problémy. „Až neskôr som pochopil, že vlastne nič neriešim, len sa do toho alkoholu čoraz viacej zamotávam. Bola to moja vina," sype si popol na hlavu. „Každý deň v liečebni som si nadával do sprostých, že som si takto pokazil život," krúti dnes hlavou obľúbený reportér.
„Nalieval som sa v súkromí vodkou, akoukoľvek značkou, od tej najkvalitnejšej až po tú najlacnejšiu. Najskôr som si nahováral, že to mám pod kontrolou, že si nikto nič nevšimol. Až dnes viem, že opak bol však pravdou, len mne vtedy nedochádzalo."
Problémy sa postupne nabaľovali. Bolo ich stále viac. Lenže vtedy už Jožovi nechcel nikto pomôcť. „Bol som už definitívne opustený, takmer bezdomovec. Myslel som, že už je so všetkým koniec. Vtedy som zavolal Vladovi Jurekovi, kolegovi z Prešova. Bol to fakt dar z nebies. Napriek tomu, že on je mladší a ja už mám čo - to odžité, vzal môj život do svojich rúk. Zaviedol ma do liečebne, ale najdôležitejšie je, že sa mi od začiatku veril. Veril, že skoncujem s pitím a začnem žiť normálne. Vložil do mňa obrovskú dôveru," spomína na časy v alkoholickom opojení J. Kubáni a dodáva: „Viem, že môj návrat nebude ľahký, počítam aj negatívnymi reakciami. Vlado mi však veril, verí a ja ho nemienim sklamať."
