Ale poďme na to konkrétne. Šla som pred časom pracovne do Bratislavy. Mám tam zopár kamarátov, ktorí tam dobili svet, majú sa tam fajn a je fajn sa s nimi opäť vidieť. Tak som jednému zavolala. Nazvime ho Majky. Bol rád, stretli sme sa (chcel sa stretnúť, inak by neprišiel). Proste sme pokecali, dali kávu, dohodli sa, že sa občas stretneme a každý sme šli svojou cestou.
Po mesiaci som ho stretla u nás v dedine, keďže odtiaľto pochádza. Zas milé zvítanie, zas pár viet, fajn pokec a život ide ďalej.
No a po čase ku mne prišla kamarátka. Pred dvomi dňami som bola u nej a jej mama, staršia to žena, bola na mňa nahnevaná, nepríjemná a ani ja ani jej dcéra sme nevedeli prečo. Neriešila som to, aj keď ma to štvalo a bolo mi to ľúto. No a keď jej dcéra, tá moja kamoška ku mne včera prišla, spýtala som sa na to.
-No, vieš, jedna kamoška, Lenka, ktorá pozná Majkyho niečo povedala o tebe a o ňom mojej mame. No, teda, hlavne o tebe- dodala.
-Hej a čo také? – pýtam sa, lebo mi začínalo byť jasné, odkiaľ vietor fúka.
-No, vraj si Majkyho v Bratislave otravovala so stretnutím a niečo si od neho chcela. Vraj aby ti vybavil robotu či čo.
A vymenovala pár spoločnosti, kde mám kontakty ja a Majky nie a všetko bolo jasné.
Vošli do mňa nervy. S Majkym sme sa stretli a to bolo v čase, keď som mala novú a krásnu prácu a bola som (aj som) veľmi spokojná. Takže niekto – konkrétne nejaká ženská - Lena, ktorú poznám len z videnia z dediny, kde obe žijeme (žiaľbohu) narobila hlúpe a zbytočné reči. A na koniec ešte to najlepšie – na Lenu je nahnevaná aj tá moja kamarátka, lebo aj ju „rozoberala“ s ďalšími ľuďmi. Takže nemáme čo riešiť.
A takto vznikajú pletky, problémy, spory a hádky. Pýtam sa - čo je nejakú Lenu do mojich stretnutí v Bratislave? Ok, beriem, pozná sa s Majkym, určite jej o našom stretnutí povedal on, veď inak by to nevedela, ale neverím, že by sa sťažoval na niečo, čo sa ani nestalo. Nestretli sme sa jeden krát, toho chlapca poznám dlhšie ako tú Lenu a viem, za koho dám ruku do ohňa. A poviem vám, alebo napíšem, tá Lena to nie je! Ženy sú riadne klebetnice a toto je len jeden prípad. Naštvala ma. Nie sme priateľky, ja sa o ňu nestarám, neriešim ju, tak čo sa ona baví o mne s ďalšími XY ľuďmi? Čo ju je do toho, kde a s kým sa ja stretnem? Prečo mňa rozoberá so 77- ročnou matkou mojej kamarátky??? Ja toto nikdy nepochopím. Prečo sa každý nestará sám o seba? Asi je fakt lepšie rozoberať druhých, ako si pozametať pred vlastným prahom!
Takže- záver? Nemám rada ženy. Pokojne ma odsúďte ma, ale mnohé ženy sú hnusné klebetnice. Oveľa radšej mám chlapov- sú vtipní, zábavní a hlavne takto NEOHOVÁRAJÚ. A nerobia takéto pletky. S chlapmi nemám takéto skúsenosti a viem, že mnohí, alebo mnohé z vás tiež nie. Dokonca, keď som sa na túto tému bavila s mužmi, sami mi povedali, že radšej robia s chlapmi, lebo ženy sú klebetné. Netvrdím, že niektorí chlapi nekecajú, ale nezachádza to do takýchto extrémov, že ma rieši a rozoberá pol našej dediny!
A ženy? Žena vám nič neodpustí, závidí vám chudší zadok, dlhšie nohy, krajšie vlasy, bohatšieho a krajšieho manžela. Zopár úspešných žien povedalo múdru vetu – „Žena vám nikdy nič neodpustí a zvlášť šťastie a úspech.“
P.S. Pre moje kamošky - vy ste kamarátky, nie pletkárky a tak viete, že vás sa tento príbeh netýka.
