O tetuške, ktorá si nevedela trafiť do úst

Autor: Janka Štefková | 1.2.2011 o 12:49 | Karma článku: 8,21 | Prečítané:  546x

Bola som s babkou na návšteve u jej známej, staršej pani. Mala cez 80 rokov. Býva v nejakom penzióne pre dôchodcov vo Vysokých Tatrách. Platí tam za ten pobyt celý dôchodok, tuším aj jej dcéra ešte čosi pripláca, prosto je to tam poriadne drahé. Ale vraj starostlivosť 24 hodín denne. To len na ozrejmenie situácie. Poznám tu pani ako vitálnu milú ženu, s ktorou sme chodievali na prechádzky, veľa sme sa rozprávali. Bola mi ako druhá stará mama. Mám ju veľmi rada. Teraz je už veľmi chorá, má Parkinsonovu chorobu. Takže sme ju s mojou babkou prišli pozrieť.

Spoznala nás, potešila sa, porozprávali sme sa. Nedalo sa nevšimnúť to trasenie rúk. Premkol ma smútok. Takto dopadneme na staré kolená aj my, čo sme teraz mladí? V nejakom penzióne, odkázaní na milosť či nemilosť personálu? Bolo mi smutno na duši.

Blíži sa čas, kedy sa podávajú lieky, Sestrička ich donesie v miske, teta ich chce vziať do úst, no nedá sa. Ruky sa trasú, lieky padajú na dlážku. Dvíham ich, oplachujem pod vodou a podávam milovanej tete do úst. O čosi neskôr sa podáva večera. Zas tá sestrička, miska s polievkou a druhým jedlom. Teta sa chce najesť, ale nedá sa, ruky sa trasú, polievka je všade, len nie na lyžičke a putuje všade, len nie do úst a do žalúdka. Takto to pokračuje aj s druhým jedlom. Nechceme tetušku kŕmiť, lebo babka vraví, že ju zahanbíme, dáme jej najavo, že je nemohúca, že sa už ani najesť sama nevie. Prichádza sestrička.

-Tetuška, tak čo ste to nezjedli? Nechutí vám?

Teta len pokrúti hlavou. Sestrička  jedlo odnáša. Nedá mi to. Neposlúchnem babku, aby som to nechala tak a idem za sestričkou. Vysvetlím jej, že tetuške veľmi chutí, ale ruky sa jej tak trasú, že si nevie trafiť do úst. A že teraz je hladná. Pýtam slušne druhú porciu jedla. Čudne pozrie, ale dá mi ju. Tetušku nakŕmim a mám lepší pocit. Lenže potom s babkou odchádzame a mne je ťažko na duši. Zajtra ráno opäť musí teta užiť lieky, mala by sa aj naraňajkovať. Zas všetko skončí na dlážke. Stará pani bude bez liekov a zrejme bude aj o hlade. Je mi ťažko na srdci aj na duši. A veľmi to bolí, keď sa o pár týždňov dozvedám, že milovaná tetuška už nie je medzi nami. Zdravotný stav sa jej zhoršil a ona odišla. Je mi smutno. Rozmýšľam, čo všetko musia znášať starí a chorí ľudia. Aj vtedy, keď sú v drahom penzióne s 24 hodinovou starostlivosťou.

 

    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?